Dalsi zaujimavy clanok.

<<

guest126

Príspevky: 272

Registrovaný: Štv Jan 10, 2008 1:18 pm

Bydlisko: beyond the rim

Poslať Štv Feb 21, 2008 2:40 pm

Dalsi zaujimavy clanok.

Na blogu Daniela Tennera, ktorý je spisovateľom, exkonzultantom, technológom a majiteľom vlastnej firmy, sa možno nachádza odpoveď na otázku, čo trápi IT manažérov nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete. Veľa manažérov v IT má totiž skôr pozadie z biznisu ako z programovania, a preto majú veľký problém rozpoznať tie správne typy programátorov, ktoré sa hodia na prácu v ich spoločnosti. Výber nie je nikdy jednoduchý: programátori prinášajú zložité životopisy (CV), prichádzajú s množstvom rôznych pracovných skúseností, názorov, odporúčaní. Pokiaľ by sa manažér zameral len na CV, urobil by jednu veľkú chybu. Množstvo pracovných skúseností vynímajúcich sa v CV môže byť totiž občas trošku zavádzajúce.

Daniel Tenner tvrdí, že okrem oficiálnych pracovných skúseností v životopise si možno na pohovore všimnúť množstvo malých, „neoficiálnych“ znamení, či sa niekto hodí na dané pracovné miesto, alebo nie. Daniel je celkom dobrý programátor a strávil pomerne veľa času najímaním programátorov, preto vymenováva jednotlivé vlastnosti, ktoré mu pri výbere pomáhali a ktoré by si manažéri mali popri „oficiálnych“ informáciách v CV všímať:

1. Programátorské nadšenie
Číslo jeden na zozname potenciálnych dobrých vlastností programátora je programátorská vášeň, programátorský zápal či nadšenie. IT manažéri sa skôr alebo neskôr totiž stretnú s technickým typom človeka bez zápalu, ktorý by sa dal pokladať za „kariérneho programátora“. Je to niekto, kto robí v IT, pretože si myslí, že to ponúka dobrú kariéru. Programovanie ho však mimo pracovného času nezaujíma; vo svojom voľnom čase neprogramuje. Možno má doma počítač, je však šokovaný, keď zistí, že niekto má doma sieť s tromi počítačmi („veď načo?“). Nové veci sa takíto programátori učia prevažne len vtedy, keď sú poslaní na nejaké školenie alebo je im zaplatený oficiálny tréning. Programovanie robia zásadne ako „denný džob“, robotu a nepotrebujú sa o ňom mimo práce ani rozprávať. Keď sa už o ňom musia rozprávať, robia to bez nadšenia. Chýba im zápal.

Daniel Tenner si myslí, že dobrí programátori sú zapálení nadšenci programovania (podotýkame, že potom môžu aj „vyhorieť“, tu však ide o inú vec). Dobrí vývojári by programovali aj vtedy, keď za to nie sú platení. IT manažéra niekedy môžu bolieť uši z toho, do akých technických detailov sú títo ľudia schopní zájsť, keď neprestajne hovoria o niečom, na čom pracujú. Niekto by si myslel, že to znamená len nedostatok spoločenskej inteligencie; môže to však znamenať aj to, že pred sebou máme človeka, ktorého programovanie bude baviť.

2. Samouk, ktorý sa rád učí novému
Programovanie je nekonečne sa vzďaľujúci cieľ, tvrdí Daniel Tenner. Technológie sa menia, hardvér sa zlepšuje a obmieňa, softvér sa v porovnaní s hardvérom mení azda ešte dynamickejšie. Existuje však skupina programátorov, ktorí sa nikdy nezačnú sami od seba venovať novej technológii, pokiaľ k tomu nebudú priamo prinútení, pretože sa neradi učia novému. Tenner hovorí o programátoroch, ktorí sa prevažne naučili programovať až na univerzite; očakávajú, že sa pretlčú s vedomosťami, ktoré získali tam, a sú ochotní ísť maximálne na kurzy či školenia, kam ich pošle zamestnávateľ.

Daniel Tenner si myslí, že dobrý programátor nepotrebuje kurz, aby sa dokázal s nejakou technológiou naučiť pracovať. Takýto programátor práveže na pracovnom interview skôr oboznámi IT manažéra s novou technológiou, o ktorej manažér doteraz ani nepočul; môže ho dokonca začať aj presviedčať o jej výhodách, hoci ešte celkom nemusí vedieť, ako ju používať. Tento druh programátorov môže navyše mať svoju obľúbenú technológiu a patričné názory na ňu, ako aj na konkurenčné technológie sa nebojí dávať najavo. Neschopný programátor, naopak, môže tvrdiť, že „všetky technológie sú v pohode“.

3. Inteligencia
Niektorí ľudia s pozadím z biznisu si myslia, že nedostatok konverzačných schopností či spoločenského taktu je to isté ako nedostatok všeobecnej inteligencie. Inteligencia má však viacero stránok a emocionálna či spoločenská inteligencia je len jedna z nich. Dobrí programátori však nie sú hlúpi; sú to zvyčajne tí najinteligentnejší ľudia, ktorých poznáme. Väčšina z nich má zároveň v skutočnosti celkom dobré spoločenské schopnosti. Človek s nimi môže mať dobrú a bezproblémovú konverzáciu o čomkoľvek v prípade, že sa nachádzajú v priateľskom prostredí (čo, mimochodom, platí pre väčšinu inteligentných a spoločensky zdatných ľudí).

Daniel Tenner preto vystríha IT manažérov pred tým, aby najali „hlúpu“ osobu s domnienkou, že je to dobrý vývojár, ktorý len dostatočne neovláda konverzačné finesy; takýto človek predpoklady na dobrého programátora vôbec nemusí mať. Na druhej strane, keď to niekomu evidentne „myslí“, existuje tu silný potenciál, že tento človek bude dobrým, ak nie vynikajúcim programátorom. Na preskúmanie všeobecnej inteligencie sa na pohovore s programátorom môžu dokonca vyskytnúť rôzne „chytákové“ otázky alebo príklady, ktoré možno vypočítať do 10 sekúnd. Takýchto príkladov je mnoho. Napríklad: na trati dlhej AB=9000 kilometrov vyjde z miesta A do miesta B prvý vlak rýchlosťou 55 km/h. Z miesta B do miesta A vyjde druhý vlak rýchlosťou 80 km/h. V akej vzdialenosti od seba sa budú vlaky nachádzať jednu hodinu pred tým, než sa stretnú?

4. „Skryté“ skúsenosti
V silnej korelácii s bodom číslo 1 je bod číslo 4: aj skúsenosti, ktoré programátor neuvedie na CV, sú zvyčajne silným indikátorom dobrého programátora. Takíto ľudia začali napríklad zo záľuby programovať ešte na 8-bitových počítačoch v detstve; neskôr rozvíjali svoje programátorské vedomosti a zručnosti v strednej škole, kde mohli napr. navštevovať triedu zameranú na IT alebo programátorský krúžok. Objaví sa niečo z toho, nejaká naprogramovaná hra z osembitového počítača alebo krúžok zo strednej školy na CV daného programátora? Zrejme nie.

Dobrí programátori majú za sebou projekt alebo dva, prípadne rôzne iné skúsenosti, ktoré sa v ich oficiálnom životopise nemusia nevyhnutne nachádzať. Keď sa ich však niekto spýta napríklad na ich programátorské začiatky, zvyčajne sa takéto „skryté ľadovce“ postupne objavia. Dobrým začiatkom takéhoto hľadania môže byť aj otázka o možných „osobných projektoch“, o ktorých v CV nie je ani zmienka. Ak také neexistujú, možno tento človek nespĺňa predpoklady dobrého programátora. Aj programátori s obzvlášť rozsiahlym CV zvyčajne majú za sebou niektoré (azda aj dôležité) projekty, ktoré však v CV chýbajú.

5. Množstvo rôznych technológií
Pretože dobrí vývojári sa radi učia a hrajú sa s novými technológiami, je zrejmé, že drvivá väčšina takýchto ľudí vo veku 22 rokov a vyššom bude mať za sebou už celkom peknú zbierku technológií. Tieto technológie v ich portfóliu sa navyše netýkajú jedna druhej; je možné, že IT manažéri neprogramátori to nedokážu rozoznať, a preto je dobré napríklad rovno sa programátora opýtať, či sa rozličné technológie v ich portfóliu nejako týkajú jedna druhej. Prílišná špecializácia v jednej skupine (Tenner uvádza ako príklad súvisiacich technológií: Java, J2EE, Ant, XML, SQL, Hibernate, Spring, Struts, EJB, Shell scripting) navzájom súvisiacich technológií môže byť znakom nie veľmi dobrého programátora, samozrejme, nie je to nevyhnutné.

Na ovládaných technológiách si treba ďalej všímať, či sú absolútnou novinkou; Tenner na tomto mieste uvádza ako príklad nové technológie z konca minulého roku: Merb, Flex, RSpec, HAML, UJS. Rôznorodosť ovládaných technológií ako jeden indikátor excelentnosti programátora a novosť niektorých z nich ako druhý sú dva odlišné a navzájom nezávislé indikátory, ktoré môžu IT manažérovi naznačiť, či je výhodné zamestnať človeka z pohovoru.

6. Nevšímať si formálne kvalifikácie
Daniel Tenner odporúča vlastníkom alebo manažérom menších IT firiem prakticky ignorovať vysokoškolské diplomy, rôzne certifikáty a formálne kvalifikácie, ktorými programátori podporujú svoju žiadosť o zamestnanie vo firme. Formálne kvalifikácie sú podľa neho spôsob, akým sa pre zamestnancov rozhodujú veľké korporácie. Osvedčenia a kvalifikácie totiž nehovoria o tom, či je daný programátor skutočne dobrý alebo nie. Dobrí programátori môžu dokonca hľadieť na svoje certifikáty krivým pohľadom, pretože boli nútení zamestnávateľom si ich urobiť a dobre vedia, aké sú v podstate bezvýznamné. Slabí programátori budú, naopak, svoje certifikáty vyzdvihovať pri každej príležitosti.

Rovnako tu nemá žiadny význam uvažovať o veku (vek teda nie je indikátorom), existujú totiž dobrí programátori v štyridsiatke aj v osemnástke. Diskriminácia na základe veku je, mimochodom, na Slovensku zákonom zakázaná, takže sa nesmie uvažovať ani spôsobom, že by napr. 40-ročný muž nezapadol medzi svojich kolegov. Skúsenosti sa cenia, takže starší programátori môžu byť lepší už len z toho hľadiska, koľko toho už majú za sebou.

Univerzitný titul u Tennera rovnako nezaváži. Z jeho pracovných skúseností totiž vyplýva, že väčšina slabých či priemerných programátorov začala programovať na univerzite, kým väčšina dobrých programátorov oveľa skôr. U dobrých programátorov je vysokoškolský titul z nejakého technického smeru jednoducho len prirodzeným vyústením ich hobby. Vystríha preto pred tými programátormi, ktorí nezačali programovať už pred univerzitou a ich prvé pracovné skúsenosti sa začali, keď skončili vysokú školu a nastúpili do zamestnania. Česť výnimkám vo všetkých ohľadoch.

zdroj
Skuste nieco oponovat pripadne doplnit.
<<

ado21

Príspevky: 120

Registrovaný: Pia Nov 24, 2006 10:23 am

Poslať Štv Feb 21, 2008 2:48 pm

Slaaava

Slava vsetkym informatikom u nas, co si spravili ECDL :lol:
The human's stupidity is infinte.
<<

alef0

Site Admin

Príspevky: 621

Registrovaný: Štv Nov 16, 2006 8:57 am

Poslať Štv Feb 21, 2008 2:57 pm

Nemam co oponovat, suhlasim s predsedom v takmer plnom zneni :-)
Lorem ipsum dolor sit amet.
<<

bwpow

Príspevky: 634

Registrovaný: Str Nov 22, 2006 11:19 am

Bydlisko: Košice

Poslať Štv Feb 21, 2008 4:33 pm

Taktiez suhlasim. Pekny clanok :)
Strach dát najevo své pocity a zjednat si u druhých respekt je jedním z problémů civilizovaného člověka, který se naučil zpochybňovat svou vlastní pravdu pro zdání objektivity
<<

guest126

Príspevky: 272

Registrovaný: Štv Jan 10, 2008 1:18 pm

Bydlisko: beyond the rim

Poslať Ned Apr 20, 2008 2:14 pm

0/0 je fixne cislo

0/0 ako fixne cislo

odkaz
<<

guest126

Príspevky: 272

Registrovaný: Štv Jan 10, 2008 1:18 pm

Bydlisko: beyond the rim

Poslať Pia Máj 09, 2008 10:14 am

Memristory – chýbajúci článok elektroniky

Memristory – chýbajúci článok elektroniky

odkaz
<<

bwpow

Príspevky: 634

Registrovaný: Str Nov 22, 2006 11:19 am

Bydlisko: Košice

Poslať Pia Máj 09, 2008 1:52 pm

Zaujimave, mohli do toho clanku napchat aj nejake technicke informacie a informaciu, v ktorych elektro obchodoch sa to da kupit :)
Strach dát najevo své pocity a zjednat si u druhých respekt je jedním z problémů civilizovaného člověka, který se naučil zpochybňovat svou vlastní pravdu pro zdání objektivity
<<

guest126

Príspevky: 272

Registrovaný: Štv Jan 10, 2008 1:18 pm

Bydlisko: beyond the rim

Poslať Sob Máj 17, 2008 1:19 pm

Gartner varuje: Windows kolabuje

odkaz
<<

alef0

Site Admin

Príspevky: 621

Registrovaný: Štv Nov 16, 2006 8:57 am

Poslať Sob Máj 17, 2008 6:09 pm

Preklad clanku miestami na mna posobi ako z PC Translatora, okrem toho neviem preco sa stava tradiciou, ze clanky linkovane na tomto fore cez slovensky preklad sa od originalu lisia asi tak, ako Novy Zakon od Da Vinciho kodu. (V tomto pripade dokonca itnews prelozilo prelozeny clanok...)

Preklad:
(ne každý z nás si můžu dovolit kupovat novější počítače, proto si přejí aby nové se systémy „rozjely“ i na levnějších a méně výkonných strojích)

Co je odpytujem odtrhnute od reality: preco si na kazdu hru musite kupovat novy hardware? Nebolo by lepsie optimalizovat Quake 25 na 386ku? Lenze to by sa asi rozpadol biznis, ktory jednoducho potrebuje predavat hardver a nutit zakaznika si kazde dva roky nieco kupit. A to nie je len priklad hardveru - preco vase mobily nevydrzia viac nez dva roky? Inak povedane, vyvoj hardveru tlaci vyvoj softveru a naopak. Ak proti tomu niekto protestuje, zrejme nie je celkom oboznameny so situaciu.

Rovnake bedaky mozno aplikovat na lubovolny operacny system: Windows 95 je prilis narocny na 286ku, Windows XP horko tazko pustite na Pentiu 75ke atd atd atd.

lenze hla, original!

Windows should be able to be tailored to specific applications.


a
Phones can't run Windows


Co mi pride trosku ine tvrdenie. (Sarkasticky by som mohol poznamenat, ze na mojom mobile si nespustim ani ten Windows Mobile, take krute su jeho hardverove poziadavky.)

------
Co sa tyka narazok na zastaraly kod - vsak sa len pozrite na taku Javu (ktora rozhodne netaha so sebou 20rocny kod). Preco sa v 6kovej verzii este stale tiahnu kody ku CORBAe, ktoru v praxi pouziva len malokto? Nehovoriac o reliktoch, ktore su zastarale uz 10 rokov a nik ich nema odvahu vyhodit z platformy? Ak by to bolo totiz take jednoduche a priamociare, Sun by to spravil uz davno.

A to Java je oproti Windowsu este malicky mini softver.

A riesenie "vsak si napisme Windows odznovu" mi pride sice jednoduche na vyslovenie, ale ako poznamenal ktosi v diskusii, takze na realizaciu.
Lorem ipsum dolor sit amet.
<<

marian

Príspevky: 18

Registrovaný: Štv Dec 14, 2006 12:12 am

Poslať Štv Máj 22, 2008 2:10 pm

Tato diskusia mi pripomina tento (trochu dlhy) clanok:

http://www.laputan.org/mud/

Späť na Voľná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group.
Designed by ST Software.
Slovenský preklad.